Kognícia a umelý život 2025

Mgr. Karla Štěpánová, PhD., Český institut informatiky, robotiky a kybernetiky, ČVTU Praha
Karla Štěpánová je výskumná pracovníčka CIIRC CTU a vedúca skupiny robotického vnímania. Jej výskum sa zameriava na vývoj systémov riadených umelou inteligenciou, ktoré umožňujú robotom učiť sa z ľudských pokynov a demonštrácii. Zaujíma sa najmä o to, ako môžu roboty porozumieť ľudským zámerom a kontextu integráciou údajov z viacerých modalít pomocou pravdepodobnostných modelov a multimodálnych neurónových sietí. Skupinu pre robotické vnímanie vedie od roku 2024. V roku 2017 získala doktorát v odbore Umelá inteligencia a biokybernetika na Elektrotechnickej fakulte ČVUT v Prahe a v roku 2010 magisterský titul v odbore Fyzika kondenzovaných látok na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej.

S prednáškou: Špecifikácia úloh riadených človekom pre flexibilnú robotiku
Keďže robotika sa naďalej rozširuje do dynamickej a malosériovej výroby, potreba intuitívnej a flexibilnej špecifikácie úloh je čoraz dôležitejšia. Táto prednáška predstavuje nový prístup k prirodzenej špecifikácii úloh, ktorý umožňuje rýchle definovanie a nasadenie úloh bez záťaže rozsiahleho programovania. Integráciou ľudských demonštrácii, jazyka a gest vytvárame prístupnejšie a prispôsobivejšie spôsoby definovania parametrov a obmedzení úloh. Okrem toho skúmame robustné metódy reprezentácie úloh, ktoré štruktúrujú tieto špecifikácie na jednoduchý prenos medzi rôznymi robotickými nastaveniami a umožňujú plynulú transformáciu na vykonateľné plány robota. Tento prístup tiež zvyšuje adaptabilitu na nové prostredia a predstavuje významný krok smerom k flexibilnejším robotickým systémom zameraným na človeka - približuje nás k skutočne prirodzenej kolaboratívnej automatizácii.

doc. Mgr. Juraj Hvorecký PhD., Filozofický ústav AV ČR v Prahe
Juraj Hvorecký vedie Oddelenie aplikovane filosofie a etiky na Filosofickom ústave AV ČR. Zaujímajú ho filozofické a etické otázky AI a sociálnej robotiky, ale stále neopustil ani doménu kognitívnej vedy, najmä debaty o hranici a povahe vedomých stavov. Je presvedčený, že neexistuje nič praktickejšieho než filozofia.

S prednáškou: Umelá inteligencia a nevedomie
Pokroky v oblasti generatívnej umelej inteligencie (GenAI) znovu rozprúdili diskusie o možnostiach umelého systému mať vedomie. Náš príspevok obráti optiku súčasných názorov na túto problematiku. Začneme genézou súčasných debát o vedomí v sieťach GenAI a základnými argumentmi na jeho obhajobu. Potom predstavíme protiargumenty a naznačíme dôvody našich sympatií k nim. V záverečnej časti predstavíme nový prístup, ktorý odmieta pripisovanie vedomia systémom GenAI, napriek tomu ich považuje za zaujímavý model nevedomia. Ukážeme, ako multimodálne experimenty s týmito systémami podporujú myšlienku analógie so spracovaním nevedomia u ľudí, a poukážeme aj na etické a sociálne dôsledky, ktoré z takejto analógie vyplývajú.

doc. RNDr. Ján Bakoš, PhD., Lekárska fakulta UK a Oddelenia Neurovied, Biomedicínske centrum, SAV v Bratislave
doc. RNDr. Ján Bakoš, PhD. pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Lekárskej fakulte, UK a vedie Oddelenie Neurovied, Biomedicínskeho centra, SAV, v.v.i. Odborne sa venuje neurovedám, neurovývinu a neuroendokrinológii. Najvýznamnejšie vedecké výsledky predstavujú objasnenie vplyvov oxytocínu na tvar a rast neurónov v jednotlivých oblastiach mozgu v modeloch autizmu.

S prednáškou: Oxytocín vo vývine mozgu a autizme
Oxytocín je známy neuropeptidový hormón, ktorý sa okrem regulácie reprodukčných funkcií (pôrod, laktácia) podieľa v mozgu na ovplyvňovaní sociálneho správania. Oxytocín sa v mozgu vylučuje pri kontakte matky a potomka, pri pohľade do očí a pri mnohých iných sociálnych interakciách. Poruchy v tvorbe a sekrécii oxytocínu v konkrétnych oblastiach mozgu, alebo abnormality v signalizačných kaskádach oxytocínového receptora môžu prispievať k etiológii neurovývinových ochorení včítane porúch autistického spektra. Najmä v skorých štádiách vývinu mozgu, zmeny hladín oxytocínu ovplyvňujú počet neurónov, ich tvar, rast aj synaptogenézu, čo sa môže funkčne prejavovať zvýšenou alebo zníženou aktivitou nervových okruhov potrebných pre rozoznávanie a interpretáciu sociálne relevantných podnetov (črty a výraz tváre, tón hlasu, sociálny kontext). V našich štúdiách systematicky študujeme molekulárne a bunkové zmeny nervového tkaniva v podmienkach manipulácie oxytocínového systému a v kontexte animálnych modelov vykazujúcich autistické príznaky.